Život Prešova
online
online
Slovenský rodák Jozef Murgaš získal americké patenty v rádiotelegrafii
20.04.2012 Celý región
Bratislava 20. apríla (TASR) – Slovenský rodák Jozef Murgaš, ktorý žil v USA, bol kňazom, umelcom, politikom a botanikom. Najvýznamnejšie úspechy svetového významu dosiahol vynálezmi v rádiotelegrafii začiatkom 20. storočia.
Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Tajove pri Banskej Bystrici. Po ukončení štúdia na gymnáziu sa rozhodol pre kňazskú dráhu a vstúpil do seminára v Bratislave, neskôr v štúdiách pokračoval v Ostrihome a Banskej Bystrici. Po vysvätení pôsobil ako kaplán v Dubovej. Na odporúčanie maliara Dominika Skuteckého nastúpil na krajinskú maliarsku školu do Budapešti a na maliarsku akadémiu do Mníchova (Nemecko).
Po obvineniach z panslavizmu odišiel v roku 1896 do Ameriky a usadil sa medzi krajanmi v malej baníckej obci Wilkes Barre v americkej Pennsylvánii, kde pôsobil viac ako 30 rokov. Naplno sa oddal rozvoju tamojšej slovenskej komunity a podporoval ju. Medzi veriacimi bol obľúbený pre svoj citový vzťah k nim a svoju všestrannú angažovanosť. Svoje organizačné schopnosti využil pri novostavbe kostola, školy i pri vydávaní novín, ktoré napĺňal populárno-náučnými článkami i poéziou. Tu sa venoval i svojmu priekopníckemu dielu v oblasti rádiotelegrafie, pričom prostriedky na zriadenie laboratória si získaval maľovaním.
Vo svojom výskume sa sústredil najmä na výsledky Marconiho experimentov. Marconiho systém, založený na Morseovej abecede, zloženej z čiarok a bodiek, považoval za príliš pomalý, keďže na odvysielanie čiarky bol potrebný pomerne dlhý čas. Navrhol vlastný systém a konštrukciu prijímacích a vysielacích zariadení, v ktorých sa signály odlišovali už nie svojou dĺžkou, ale frekvenciou. Tak vznikol Murgašov Ton-System, ktorý používal na vysielanie dve frekvencie, pričom bodku nahradil vyšším tónom a čiarku nižším. Neskôr Murgašov Ton-System preštudovali a zdokonalili Marconi a Fessenden a nazvali ho Sonorous-System.
V októbri 1903 podal Jozef Murgaš vo Washingtone svoju prvú žiadosť o uznanie patentu. Dňa 10. mája 1904 mu pridelil federálny patentový úrad vo Washingtone dva patenty. Prvý bol známy ako Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhý ako Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou.
Od vstupu USA do prvej svetovej vojny (1917) boli zakázané súkromné rádiotelegrafické stanice, čo platilo aj pre Murgaša. Preto sa od tohto času znova začal venovať maliarstvu a ďalším záľubám. Bol známy ako zberateľ húb, nerastov a rastlín, mal unikátnu zbierku hmyzu, asi 9000 exemplárov.
Počas prvej svetovej vojny sa Jozef Murgaš angažoval za vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov v Československej republike. Vďaka svojim kontaktom si získal najvyššie miesta v USA a pripravil pôdu pre rozhodujúce rokovania na podporu ČSR, ktorá mala vzniknúť na základe dohody z mája 1918 v americkom Pittsburghu. Jozef Murgaš bol jedným z jej signatárov a organizoval tiež zbierku s výťažkom milión dolárov medzi americkými Slovákmi na základný valutový fond ČSR.
V roku 1920 sa Murgaš vrátil do novovzniknutého Československa, ktoré vítal so sympatiami a nádejou. Keď však o jeho služby profesora elektrotechniky nebol záujem, vrátil sa medzi svojich vďačných krajanov do Wilkes Barre, kde 11. mája 1929 zomrel.
Pamiatke vynálezcu, kňaza, umelca a politika Jozefa Murgaša je venovaná pamätná izba v jeho rodnej obci Tajov, kde sú uchované mnohé originály jeho obrazov, modely vynálezov, dokumenty a písomnosti, ako aj niektoré exempláre z jeho unikátnej zbierky motýľov. V obci sa nachádza aj jeho pomník.
V roku 2008 uviedlo Radošinské naivné divadlo muzikál Niekto to rád slovenské o slovenskom vynálezcovi Jozefovi Murgašovi. V máji 2009 na spomienkovej slávnosti pri príležitosti osemdesiateho výročia úmrtia vynálezcu uviedli v jeho rodisku Tajove dokumentárny film o Murgašovi nazvaný Vynálezca v sutane.
Životopisný román Z doliny prerástol hory o Jozefovi Murgašovi vyšiel v roku 2011.
V apríli 2012 vypustila Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity stratosférický balón JULO2. Jeho poslaním je urobiť najrôznejšie merania vo výške niekoľko desiatok tisíc metrov, jedna z jeho kamier bola pomenovaná podľa slovenského vedca Jozefa Murgaša.
Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Tajove pri Banskej Bystrici. Po ukončení štúdia na gymnáziu sa rozhodol pre kňazskú dráhu a vstúpil do seminára v Bratislave, neskôr v štúdiách pokračoval v Ostrihome a Banskej Bystrici. Po vysvätení pôsobil ako kaplán v Dubovej. Na odporúčanie maliara Dominika Skuteckého nastúpil na krajinskú maliarsku školu do Budapešti a na maliarsku akadémiu do Mníchova (Nemecko).
Po obvineniach z panslavizmu odišiel v roku 1896 do Ameriky a usadil sa medzi krajanmi v malej baníckej obci Wilkes Barre v americkej Pennsylvánii, kde pôsobil viac ako 30 rokov. Naplno sa oddal rozvoju tamojšej slovenskej komunity a podporoval ju. Medzi veriacimi bol obľúbený pre svoj citový vzťah k nim a svoju všestrannú angažovanosť. Svoje organizačné schopnosti využil pri novostavbe kostola, školy i pri vydávaní novín, ktoré napĺňal populárno-náučnými článkami i poéziou. Tu sa venoval i svojmu priekopníckemu dielu v oblasti rádiotelegrafie, pričom prostriedky na zriadenie laboratória si získaval maľovaním.
Vo svojom výskume sa sústredil najmä na výsledky Marconiho experimentov. Marconiho systém, založený na Morseovej abecede, zloženej z čiarok a bodiek, považoval za príliš pomalý, keďže na odvysielanie čiarky bol potrebný pomerne dlhý čas. Navrhol vlastný systém a konštrukciu prijímacích a vysielacích zariadení, v ktorých sa signály odlišovali už nie svojou dĺžkou, ale frekvenciou. Tak vznikol Murgašov Ton-System, ktorý používal na vysielanie dve frekvencie, pričom bodku nahradil vyšším tónom a čiarku nižším. Neskôr Murgašov Ton-System preštudovali a zdokonalili Marconi a Fessenden a nazvali ho Sonorous-System.
V októbri 1903 podal Jozef Murgaš vo Washingtone svoju prvú žiadosť o uznanie patentu. Dňa 10. mája 1904 mu pridelil federálny patentový úrad vo Washingtone dva patenty. Prvý bol známy ako Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhý ako Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou.
Od vstupu USA do prvej svetovej vojny (1917) boli zakázané súkromné rádiotelegrafické stanice, čo platilo aj pre Murgaša. Preto sa od tohto času znova začal venovať maliarstvu a ďalším záľubám. Bol známy ako zberateľ húb, nerastov a rastlín, mal unikátnu zbierku hmyzu, asi 9000 exemplárov.
Počas prvej svetovej vojny sa Jozef Murgaš angažoval za vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov v Československej republike. Vďaka svojim kontaktom si získal najvyššie miesta v USA a pripravil pôdu pre rozhodujúce rokovania na podporu ČSR, ktorá mala vzniknúť na základe dohody z mája 1918 v americkom Pittsburghu. Jozef Murgaš bol jedným z jej signatárov a organizoval tiež zbierku s výťažkom milión dolárov medzi americkými Slovákmi na základný valutový fond ČSR.
V roku 1920 sa Murgaš vrátil do novovzniknutého Československa, ktoré vítal so sympatiami a nádejou. Keď však o jeho služby profesora elektrotechniky nebol záujem, vrátil sa medzi svojich vďačných krajanov do Wilkes Barre, kde 11. mája 1929 zomrel.
Pamiatke vynálezcu, kňaza, umelca a politika Jozefa Murgaša je venovaná pamätná izba v jeho rodnej obci Tajov, kde sú uchované mnohé originály jeho obrazov, modely vynálezov, dokumenty a písomnosti, ako aj niektoré exempláre z jeho unikátnej zbierky motýľov. V obci sa nachádza aj jeho pomník.
V roku 2008 uviedlo Radošinské naivné divadlo muzikál Niekto to rád slovenské o slovenskom vynálezcovi Jozefovi Murgašovi. V máji 2009 na spomienkovej slávnosti pri príležitosti osemdesiateho výročia úmrtia vynálezcu uviedli v jeho rodisku Tajove dokumentárny film o Murgašovi nazvaný Vynálezca v sutane.
Životopisný román Z doliny prerástol hory o Jozefovi Murgašovi vyšiel v roku 2011.
V apríli 2012 vypustila Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity stratosférický balón JULO2. Jeho poslaním je urobiť najrôznejšie merania vo výške niekoľko desiatok tisíc metrov, jedna z jeho kamier bola pomenovaná podľa slovenského vedca Jozefa Murgaša.
www.ZIVOTPO.sk
